Koncom júna (19.-28.06.2015) som mal česť ako člen oficiálnej Slovenskej výpravy sa zúčastniť historicky prvých Európskych hier konaných v hlavnom meste Azerbajdžanu v Baku.

Cesta na EH vôbec nebola ľahká. V šerme sa podľa pravidiel vypísaných Európskym šermiarskym zväzom mohlo v každej zbrani zúčastniť len 36 pretekárov a pretekárok. Kvalifikačný kľúč bol veľmi veľmi ťažký.

Na základe postavenia družstiev v aktuálnom svetovom pohári sa kvalifikovalo buď prvých päť Európskych družstiev (20 osôb) a Azerbajdžanské družstvo (4 osoby), alebo ak Azerbajdžan družstvo nepostavil tak prvých šesť Európskych družstiev teda 24 osôb. Ďalších osem pretekárov (po jednom z každej európskej krajiny) sa kvalifikovalo na základe postavenia v Svetovom pohári seniorov. A krajiny, ktoré ešte nemali kvalifikovaného pretekára, mohli do záverečnej kvalifikácie konanej v decembri 2014 v Budapešti po jednom pretekárovi postaviť.

Keďže Slovensko na základe prvého a druhého kritéria ešte na EH nemal kvalifikovaného fleuretistu, tak na základe najlepšieho postavenia v Slovenskom i Svetovom pohári seniorov som vybojoval možnosť účasti na tejto kvalifikácii. Ako jeden z najmladších sa mi nakoniec podarilo prebojovať do najlepšej štvorice, ktorá sa kvalifikovala na EH v Baku. O tom, že to nebolo vonkoncom jednoduché svedčí aj to, že som dokázal skončiť pred pretekármi ako Carlos LLAVADOR zo Španielska, ktorý sa pred necelými dvoma týždňami prebojoval do finále Majstrovstiev Európy seniorov, alebo Turka Tevfika BABAOGLUHO, ktorý pred pár rokmi žal jeden úspech za druhým v kategórii juniorov. A tak som už len čakal na potvrdenie mojej nominácie zo strany Slovenského Olympijského Výboru. SOV mi nakoniec prejavilo svoju dôveru a potvrdilo moju nomináciu. Po 5 mesiacoch tvrdej prípavy konečne nadišiel čas, keď som spolu s ďalšími Slovenskými šermiarkami (fleuretistkou Michalou Cellerovou, a kordistkou Dagmar Baránikovou ) a ďaľšími športovcami stál za Športovou halou Mladosť pripravený k ceste na Schwechat s kade sme cez Istanbul leteli do Baku. Keďže som bol plný nových očákávaní cesta ubiehala veľmi rýchlo.

Po absolvovaní colnej kontroly nás organizátori, ktorý sa snažili po celý čas napĺňať aj naše najtajnejšie túžby, veľmi rýchlo previezli do ešte novotou voňajúcej Olympijskej dediny. Tu bolo o športovcov i funkcionárov naozaj kráľovsky postarané. Apartmány boli veľkorisé, strava a možnosti tréningu výborné a usporiadateľ nezabudol ani na zábavu. V zvlášť k tomuto účelu vyčlenených budovách boli k dispozícii rôzne spoločenské hry, videohry, športové  zábavné hry, napríklad minifutbal a podobne. V čase nášho príjazdu už olympijská dedina žila naplno. Všade sme stretávali športovcov rôznych športov a odvetví. Vládla veľmi dobrá priateľská atmosféra. Navzájom sme sa zdravili, vymieňali športové odznaky a spolu sa zabávali. Každý deň však bol čas aj na tréningy, ktoré tréner dohodol so šermiarom z Maďarska a Grécka. Kedže ani oni nemali tým, tak sme posledné tréningy trénovali spolu. Nálada bola výborná. Až nadišiel čas mojej súťaže – piatok 25. Júna 2015 – tento dátum sa my vryl navždy do pamäte. Som tu a môžem šermovať s velikánmi nášho športu. Skupinu som mal smrteľnú, ale ktorá takou nebola? Päť súperov, päť pretekárov, ktorí už v seniorskom poli niečo položili a stôl a ja, ktorý do tejto kategórie bude patriť až o rok.  Talian Nista ktorému patrí 29. miesto aktuálneho poradia Svetového pohára, medajlista viacerých Majstrovstiev sveta juniorov v minulosti, Rus Khovanskiy, ktorý je vo svetovom pohári na 33. mieste a v minulosti bol juniorským majstrom sveta,  Len o dva roky starí Francúz Mourrein, tiež finalista Majstrovstiev sveta juniorov a v súčasnosti na 80. mieste v svetovom pohári,  dánsky talent Tsoronis, ktorý je tiež z prvej stovky Svetového pohára (85. Miesto). A veľký nemecký talent s ukrajinskými koreňmi, ktorého trénuje vlastný otec  – Mark PERELMAN, ktorý sa nachádza až na 214 mieste svetového pohára ale v minulosti bol tiež finalistom juniorských majstrovstiev Európy. A ja, ktorý je momentálne na 250. Mieste v svetovom pohári seniorov. Treba však dodať, že som z tejto šestice najmladší,  v tejto kategórii som začal šermovať až v tejto sezóne a od začiatku sezóny sa my podarilo postúpiť viac ako o tristo päťdesiať miest.

Takže nastupujem na planš plný odhodlania. Ja tu môžem len získať. Šerm s takýmito súpermi na takomto fóre je viac ako neoceniteľnou skúsenosťou. Šermovať pred plnými tribúnami, keď v niektorom zápase sa môžete tešiť priazni obecenstva, čo vás ženie dopredu a vy nachádzate rezervy o akých ste ani netušili a v ďalšom sa zase priazni obecenstva teší váš ruský súper a šermujete nielen proti nemu ale aj tlaku stoviek divákov, to zažiť v šerme môžu len tí najlepší. A v tento deň medzi nich patrím aj ja. Som tu a síce prehrávam každý svoj zápas, ale som hrdý, ani pre jedného zo súperov nepredstavujem ľahkú korisť, stačí len chvíľka ich nepozornosti a zásah je môj. Na konci zápasov pri podaní rúk sa im smelo pozerám do očí a často tie oči aj nemo hovoria, “Bol si dobrý, dobrý zápas” a ja sa teším viem, že v budúcnosti túto skúsenosť zúročím a dúfam, že o pár rokov nadíde čas keď na podobnom fóre budú moje oči súperom hovoriť to isté. O značne vyrovnaných zápasoch svedčia aj niektoré fotografie zverejnené na webovej stránke Slovenského olympijského Výboru a jedna ktorá vznikla v zápase s Perelmanom je moja obľúbená. Zachytáva môju akciu a zásah, ktorý patrí medzi technicky ťažké prvky.

Ale Európske hry nie sú len o súťažení, mal som možnosť byť na opačnom konci pretekov ako divák. Tú vzrušujúcu divú atmosféru plnú eufórie a nadšenia, ktorú som zažil pri súťažiach našich atlétov a semifinálovom zápase nášho reprezentanta v boxe TANKOa  nikdy nezabudnem a ďakujem im  za neopakovatelné zážitky. Takisto ďakujem aj rodičom, môjmu materinskému klubu (Klub šermu Šamorín) mojim trénerom (Tamásovi HORONYovi a Gergelyovi VALACSAYmu) Slovenskému šermiarskemu zväzu, sponzorom SPONCLE a v nie poslednom rade Olympijskému výboru Slovenska za dôveru a perfektné podmienky a starostlivosť, ktorú funkcionári SOV a členovia realizačného tímu na čele s vedúcim výpravy pánom DELEJOM nám v Baku vytvorili.

Dúfam, že v budúcnosti sa budem môcť za túto prácu a dôveru odvďačiť nejakým hodnotným úspechom vo farbách SVK.